ŽIVOTOPIS

Narodený 18/03/1989 v Levoči, okres Levoča

V rokoch 1999 – 2007 absolvoval Gymnázium SFA v Levoči, ako mimoškolskú prípravu  ZUŠ (výtvarný odbor) – I. a II. stupeň

V rokoch 2010 – 2014 študoval na Akadémii umení v Banskej Bystrici, Fakulte výtvarných umení, v Ateliéri maľby prof. Stanislava Balka, odbor maľba s ukončeným bakalárskym stupňom štúdia s prideleným titulom Bc.

Od roku 2014 pokračuje v magisterskom stupni štúdia na Fakulte výtvarných umení Technickej univerzity v Košiciach, v Ateliéri experimentálnej tvorby prof. Petra Rónaia, odbor grafika

Venuje sa monumentálnej i komornej maľbe, experimentálnym technológiám, kresbe a grafike.

Individuálna prezentačná činnosť:

Jún – júl 2012 – autorská výstava AD ASTRA PER ASPERA, Café Teatro, Levoča

Kolektívna prezentačná činnosť:

2011 – účasť na medzinárodnej prezentácii kresby Figurama 2010/2011

2013 – účasť na medzinárodnej prezentácii kresby Figurama 2012/2013

Júl 2014 – kolektívna výstava weKLADY post-gallery, Spišská Nová Ves

2013-2014 – zahrnutie v prezentačných výročných katalógoch Akadémie umení v Banskej Bystrici

August 2011, 2012, 2013 – účasť na Medzinárodnom plenéri Majstra Pavla v Levoči

August 2014 – otváracia kolektívna výstava, Galéria mesta Levoča

———————————————————————————————————

180 cm koncentrovaného nepokoja.

Hrdosť, úprimnosť, „žiadza exhibovať“, vášeň, sústredenosť, šialenstvo, sebestrednosť, sloboda, pokora, ticho v jednom tele s tomu odpovedajúcou dušou.

Milujúci náhle záchvevy rána, kávu, tetovania, brezové háje, hľadanie mien pre pocity osláv na zátylku, monumentalizovanie trpaslíkov, víno, pivo, Rimbauda a Cocteaua, pozorovanie stratenej hranice oblohy, veľkomestské noci spiace v rytme mačacieho kroku, Kunderu, Hollebecqua a Saroyana, talianske mestá a vôňu ich uličiek, Olafa Arnaldsa, Mobyho, Burial, Fuck Buttons, Daft Punk, Briana Ena, jasnosť zavretých očí, blízkosť dlane pri tvári, sfúknutie poslednej sviečky, úsmev nahej ženy, mojich vydedencov Arthura S. a Martina H. A fanaticky zbožňujúci film, soundtracky a všetko s tým súvisiace.

Veriaci, že sme tu na chvíľku, aby sme si dali šálku kávy, preto hoci s cukrom a smotanou chutnejšia, bez nich síce horká, no jedine pravá. Uznávajúci život ako spirituálnu prípravu na samotu večnosti, preto milujúci to, čomu hovoria umenie, čo dáva šancu vniesť do nezmyselnosti existencie závoj márnivosti, možnosť oddeliť pamäťovú stopu, čo umožni dotknúť sa a vnímať.

Výtvarne ukotvený v postexistencializme a neoexpresionizme, ovplyvnený informelovou fascináciou hmotou, veriaci v baudrillardovskú posthistóriu, kedy už nevytvoríme nové, ale dokážeme redefinovať znaky v nových interakciách, presvedčený, že v storočí, v ktorom fotografia vzala maľbe zobrazovaciu funkciu, nemá zmysel realistické zobrazovanie, ale pripodobovanie za cieľom zachytenia archetypov derúcich sa z podvedomia či nevedomia. Predpokladám, že tento zámerne intuitívny prístup, vyplývajúci z tvorivej nevyhnutnosti, umožní optimálny maliarsky záznam. Uznávajúci prístup k obrazu ako samostatnému anatomickému objektu, ktorý má svoj objem, povrch, kostru a v konečnom dôsledku žije vlastným životom bez autora, ktorý bol len prostredníkom aktu zosobnenia idey. Dôležité je emocionálne pôsobenie a dynamika plochy, kedy štrukturálnym budovaním získava obraz priam reliéfny charakter, výtvarná hmota je tu komentárom k materializmu sveta. Ilúzia priestoru sa tak stáva nezásadným uchopením podstaty obrazu. Tvorivý proces, zahŕňajúci aj náhodu ako ozvenu mimozmyslového vnímania ideí, hoci udržiavaná v medziach zámeru, má za následok vznik diel, ktoré vyžadujú silnú interakciu s divákom a oporu v jeho vlastných schopnostiach vnímania archetypov.

Uznávajúci výtvarníkov Francisa Bacona, Ronalda Kitaja, Georga Baselitza, Paula Kleea, Anselma Kiefera, Michelangela, Alberta Giacomettiho, Nea Raucha, Juraja Púchovského, hoci sympatizujúci s myšlienkou: „Nikoho nevidieť, nikoho nepoznať, všetko pomaly nájsť v sebe.“

———————————————————————————————————

POZVÁNKA

PLAGÁT