V PROTIPOSTOJI (Rozhovor Petra Milčáka so Slavomírom Zombekom, autorom výstavy Červený kruh)

  1. Na tvoju výstavu Červený kruh bolo množstvo pozitívnych ohlasov zo strany odborníkov i bežných priaznivcov výtvarného umenia.Aj ja túto výstavu pokladám za výstavu roka v levočskej galérii. Očakával si takéto priaznivé reakcie, alebo boli pre teba skôr prekvapením?

 

…ďakujem – nie, neočakával, bolo to milé prekvapenie. Prekvapenie preto, lebo to ako, čo a prečo robím je v nesúlade s masovým názorom na vizuálne umenie. Umenie nie je pre mňa dekoráciou prázdneho priestoru, ale výrazom samotného bytia.

 

  1. Ako si sa dopracoval k svojmu číremu minimalistickému výrazu: bola na začiatku nejaká silná inšpirácia konkrétnym autorom, alebo táto poloha z teba vyplynula akosi samovoľne?

 

…toto je jedna z najčastejších otázok mojich rozhovorov pre galérie. Dá sa povedať, že samovoľne, žitím, vynikol ako reakcia na preplnenosť života a tiež na určitú negatívnu konzervatívnosť rodného mestečka… a možno ako túžba, o čo najzákladnejšie vyjadrenie „našej zložitosti“.

 

…som odchovaný na Pijoanových dejinách umenia a v nich nebolo miesto pre minimalizmus, čo bolo pre mňa vlastne dobre. Prvýkrát o tom, že som ”minimalista“ som sa dozvedel od skautky londýnskej galérie Rise Art a až tak som sa spätne začal zaujímať o minimalizmus vo výtvarnom umení a jeho autorov.

 

…veľmi ma potešil článok na ArtDaily od p. Siqiao Lu, kde moju tvorbu prirovnala k tvorbe Agnes Martin, ikony senzitívneho minimalizmu:

„V jeho geometrickej abstrakcii sa rytmus vyjadruje prostredníctvom vzájomných vzťahov prázdneho priestoru s opakujúcimi sa jednotlivými geometrickými tvarmi. Prázdny priestor, ktorý oko najprv prehliadne a potom v ňom zotrvá, je tým pravým miestom na meditáciu. Čistý, minimalistický dizajn sa dotýka duchovného aspektu Zen budhizmu, o aký ide aj Agnes Martinovej. Zombek a Agnes Martinová zdieľajú predstavu ako dosiahnuť maximálny efekt použitím minimálnych vyjadrovacích prostriedkov. Martinová sa nepovažuje  za minimalistku, ale za abstraktnú expresionistku, pretože  chce svojim dielom namiesto dosahovania určitých vizuálnych efektov vyvolávať vnútorné pocity. Myslím si, že to isté možno aplikovať na Zombekove umenie: čistý vnem, ktorý vedie k vyčisteniu si mysle.“

 

…moju výtvarnú a architektonickú tvorbu, okrem iného, výrazne zasiahol architektonický odkaz Louisa Kahna – nekompromisné hľadanie pravdivého a jasného.  …v čase, keď našou prioritou a hodnotou bytia je počet áut na dvore a veľkosť uhlopriečky televízora, je pre mňa poézia, hlavne tradičná čínska a japonská – tou silnou inšpiráciou, ktorá mi neustále pripomína, že prehliadame a zabúdame na „obyčajnú všednosť obyčajného dňa“…

 

Kamene s ružovou prikrývkou

Vôňa nového dňa

Opadli kvety starej čerešne

 

 

“Život je vlastne celkom jednoduchý a komplikuje sa len tým, že na komplikovanosti sami trváme.“ – Konfucius

 

“Jednoduchosť je nekonečná dokonalosť. Dokonalosť je nekonečná jednoduchosť.”

– Leonardo da Vinci

 

 

 

  1. Svoje koláže často vytváraš z novinového papiera, kovových spiniek či žiletiek, teda z materiálu, ktorý sám osebe nie je pekný, ba naopak pôsobí hrubo, surovo, až agresívne. Ako možno z takéhoto materiálu vytvoriť koláže plné harmónie, ktoré nabádajú návštevníkov galérie k meditácii?

 

…možno tým, že obyčajné, banálne, všedné, drsné, tabuizované, zabudnuté i prehliadané dávam do iných, nečakaných i prekvapujúcich vzťahov a súvislostí, čo je v „protipostoji“ k našej zakonzervovanej predstave vnímania a chápania, a tým môžem dosiahnuť určitý významový posun a možné zastavenie v čase i priestore…

 

…nie prvoplánovo, prvopohľadovo, módne a šokujúco, ale pravdivo a ticho –  s primeraným „bielym prázdnom“ (plocha, priestor etc.) pre vnímateľovu subjektívnu interpretáciu v autorom jemne, nie príliš určito vymedzených hraniciach.

 

…občas niekedy a niektoré svoje práce spodobujem so Šípovou Ruženkou – zvláštne krásnou a navonok spiacou, ale s červeným tlkotom srdca a rytmickým tepom vinúcim sa pod povrchom belostnej kože jej bytia.

 

  1. Na čom momentálne pracuješ, ako by si pomenoval svoje súčasné tvorivé odhodlanie?

 

…momentálne ma zaujíma „Prázdno“, ten priestor medzi – t.j. plnosť prázdnoty univerza a určitá prázdnota napĺňania bytia. Samozrejme, tak ako „Červený kruh“, aj tento cyklus by som rád vystavil v našej galérii – teda ak ešte galériou bude…osobná podpora, účasť a pekné slová od vedenia mesta na vernisážach sú síce chvályhodné a nezvyčajné, ale pre plnokrvné fungovanie galérie je to žalostne málo a tak trochu od veci…

 

…prehĺbenie a kvalitatívne posunutie môjho ukotvenia na medzinárodnej scéne.

 

 

P.S.:

 

Dostal som do daru zaujímavé čítanie, mohlo by byť skoro povinnou literatúrou pre tých (aj ostatných), ktorí to s návštevou galérie (súčasného) umenia myslia vážne… je to aj novinka v mestskej knižnici.

 

Poetika zmyslového vnímania / Juraj Briškár / vyd. Modrý Peter 2014

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>